Preskočiť na hlavný obsah

Vždy spomeniem si

Keď ráno vstávam spomeniem si,
na to ako sa to stalo,
neviem na to prestať myslieť,
vždy , keď ťa vidím srdce stlačí mi,
predtým to tak nebolo,
však teraz je to tak,
čo sa to stalo ?

Moje srdce trpí a ty sa smeješ,
z mojích očí idú slzy,
ale už je pozde tak nebeš.
lebo spadneš tak isto ako ja,
do tmy a sklamania.

Nik nevie čo cítim,
iba ty to tušíš,
však si ticho a mlčíš.

Moja duša trpí,
a na teba krčí,
ale ty ju nepočuješ,
vždy som vedela, že nášmu kamarátstvu niečo hrozí.
Tak sa už pozri,
a otvor oči.

Naše kamarátsvo bolo krehké,
a ty si ho zanedbal,
nebolo to ľahké,
a napriek tomu si si to nevšimal.










Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Už je pozde na slzy

Som tu pri tebe napriek všetkému,
dávam ti ďalšiu šancu, tak sa jej ujmi, a tvoje "sme kamaráti " na javo daj mi.
Načo to všetko vlastne aj robím ? Aj tak si to nevšímaš ! A ja sa tu len trápim, Moje svetlo nádeje pomaly a iste zhasínaš.
Ja som dole, a ty si hore, ja plačem a ty sa smeješ. Vždy mi povieš iba jedno " nerieš "!
Prečo je osud taký krutý ? ale my nie sme dutý, máme city ako každý !
Prešiel prvý rok , druhý a tak to išlo však iba teraz si si to všimol, že náš kamarátský vzťah zmizol.
No teraz to zbytočne ľutuješ, už niet cesty späť. Teraz sa už nesmeješ, tam kde ťa nik nevidí plačeš !
No je pozde na ľútosť, je pozde na slzy, už pri mne stojí niekto druhý !

Strácam ťa

Pri pohľade na teba strácam ťa, v očiach mám bolesť, bojím sa, neviem kde naša dôvera stráca sa.
Hľadám východisko a odpoveď na všetko, no nie je to až také ľahké, keď srdce tvoje objíma niečo ťažké, niekde v hmle stráca sa mi to.
Kričím no nikto sa neozýva, čakám a nikto neprichádza, už aj ty si ma opustil, naše kamarátstvo si roztrúsil.
A teraz som sa stratila aj ja, neviem či niekto hľadá ma, no jedno viem že ty to nie si, naše kamarátstvo zahodil si.
Moje srdce sklamanie a zrada objíma, moja duša plače, a na tie pekné spomienky spomína, no čo už je to tak že už načisto stratil si ma.




Hľadám

Hľadám niečo čo nie je,
idem za tým čo neexzistuje,
len aby som nevidela tvoj smútok,
ktorý skrývaš za svojím úsmevom.

Hľadám cestu po ktorej pôjdeš s radosťou,
hľadám tvoje staré ja,
ktoré sa stále usmieva,
a neprechádza sa zo žiaľom.

Rozmýšľam a nič ma nenapadá,
iba to že budem stále stať pri tebe,
nikdy ťa neopustím a budem hľadať spôsob ako ťa rozosmiať,
spôsob, ktorý ti umožní byť šťastnejším človekom.

Moje srdce trpí,
keď to tvoje vidí,
ako sa trápi,
ja svoj úsmev s radosťou dám ti.

Ja sa vzdám svojej radosti a dám ju tebe,
ja si vezmem tvoj smútok a budem stáť pri tebe,
budem sa snažiť usmievať aj keď to niekedy nebude ľahké,
so smútkom v srdci pozerať sa ti do tváre.

Ty môj smútok odhalíš a bude ti smutne,
pomôžeš mi postaviť sa na nohy,
a budeš stáť pri mne,
však nakoniec smútok od nás oboch zmizne.