Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2017

Si tak blízko ale zároveň tak ďaleko

Si tak blízko a zároveň tak ďaleko,
ja už nedokážem povedať ani slovo,
moje srdce hovorí za mňa,
každý vidí že moju dušu smútok sprevádza.

Ja už nevládzem,
vidím ťa každý deň,
no každým tým jedným dňom je to horšie a horšie,
naša farba kamarátstva bledne.

Vari sa to nikdy neskončí ?
je to ako plavba na mori,
nekonečne dlhá,
a veľmi bolestivá.

Nechcem o teba prísť.
a hľadám skrýš,
aby nik moju bolesť nevidel.

Hovorí sa, že čas všetko vyrieší,
no nie je to tak iba vaše rany prehĺbi.

Si blízko a zároveň ďaleko,
nech sa to všetko skončí,
prosím neopúšťaj naše kamarátstvo.



Nikto

Nikto tu nie je,
keď to najviac potrebujem,
nikto tu nie je,
proste úplný nezáujem.

Za každým rohom samé klamstvá,
ja už neviem koho duša je dobrá,
nikto mi pravdu do očí nepovie,
a to veľmi bolí.

Ja som stratená,
už nikomu neverím,
tohto sveta sa bojím.

Vždy sa sklamem,
ja už nikomu nič nepoviem,
všetko pre seba si nechám,
svoje myšlienky si uschovám.

Je to veľmi ťažké,
a bolí to veľmi,
srdce z toho puká mi,
svet je celý naplnený zradami a klamstvami.

Best Friend

Dnes som prišla na veľa vecí,
keď naše pohľady sa stretli,
dnešný deň celý,
je pre mňa veľmi významný.

Od prvého momentu,
chcem s tebou naviazať kamarátstvo, ktoré nikto a nič nezlomí,
v ktorom nebude existovať človek, ktorý nás rozdelí.
a tie naše pohľady nezmiznú nikdy.

Ja šťastná som,
a v očiach iskri mám,
to čo som hľadala,
už pri sebe mám.

Tvoj úsmev rozžiari môj deň,
Iba teba každý deň vidieť chcem.
Už pár spoločných chvíľ len,
a bude s teba môj best friend.

Moje srdce spieva
a duša tancuje
ty si to na čo som čakala,
teraz ostáva len jedno nevzdávať sa.

Bojovať za každú cenu,
nebudem hľadieť na nejakú inú,
iba ja tvojou best friend chcem byť,
pri tvojej každej smutnej chvíľi byť a vždy ťa upokojiť.


Dosť

Povedala som si už dosť,
moje srdce kričí,
a moja  duša cíti zlosť,
ja už nevládzem mám dosť.

Povedz mi !
Čo sa s tebou deje ?
Bojím sa !
Tvojej odpovede.

Strach a zvedavosť to ma zvnútra žerie,
Ten človek, ktorého som predtým poznala,
kde je ?
Ja viem že zle je.

Už som ti ľahostajná,
nechceš nič riešiť ?
Moja duša je uplakaná,
tak povedz mi pravdu aj keď to bude možno bolieť.

Necháš ma trápiť sa ?
Ty sa smeješ !
Tebe dobre je a ja trápim sa !
Ty to nevidíš ?

Pozerám sa na teba a moje srdce plače,
Aj keď mám chuť pozrieť sa ti do očí a chytiť ťa za ruku a  všetko ti povedať nejde to,
Bojím sa že takto ostane to.
Nie !

Nechcem na teba myslieť ale nejde to,
ty sa pozeráš na inú,
a ja trpím,
tak povedz mi, čo robiť mám ?
Ale nie !
Ja asi len snívam.

Ja už nevládzem a k zemi padám,
každý vidí ako sa trápim len ty nie !
Ja už ozaj neviem čo v tom je !
Je to veľmi zlé ?!

Tak už nemlč a povedz mi ako na tom sme !
Existuje ešte nádej na záchranu nášho "vzťahu" ?
Čo sa mi to deje ?
N…

Už je pozde na slzy

Som tu pri tebe napriek všetkému,
dávam ti ďalšiu šancu, tak sa jej ujmi, a tvoje "sme kamaráti " na javo daj mi.
Načo to všetko vlastne aj robím ? Aj tak si to nevšímaš ! A ja sa tu len trápim, Moje svetlo nádeje pomaly a iste zhasínaš.
Ja som dole, a ty si hore, ja plačem a ty sa smeješ. Vždy mi povieš iba jedno " nerieš "!
Prečo je osud taký krutý ? ale my nie sme dutý, máme city ako každý !
Prešiel prvý rok , druhý a tak to išlo však iba teraz si si to všimol, že náš kamarátský vzťah zmizol.
No teraz to zbytočne ľutuješ, už niet cesty späť. Teraz sa už nesmeješ, tam kde ťa nik nevidí plačeš !
No je pozde na ľútosť, je pozde na slzy, už pri mne stojí niekto druhý !

Vždy spomeniem si

Keď ráno vstávam spomeniem si,
na to ako sa to stalo,
neviem na to prestať myslieť,
vždy , keď ťa vidím srdce stlačí mi,
predtým to tak nebolo,
však teraz je to tak,
čo sa to stalo ?

Moje srdce trpí a ty sa smeješ,
z mojích očí idú slzy,
ale už je pozde tak nebeš.
lebo spadneš tak isto ako ja,
do tmy a sklamania.

Nik nevie čo cítim,
iba ty to tušíš,
však si ticho a mlčíš.

Moja duša trpí,
a na teba krčí,
ale ty ju nepočuješ,
vždy som vedela, že nášmu kamarátstvu niečo hrozí.
Tak sa už pozri,
a otvor oči.

Naše kamarátsvo bolo krehké,
a ty si ho zanedbal,
nebolo to ľahké,
a napriek tomu si si to nevšimal.










Strácam ťa

Pri pohľade na teba strácam ťa, v očiach mám bolesť, bojím sa, neviem kde naša dôvera stráca sa.
Hľadám východisko a odpoveď na všetko, no nie je to až také ľahké, keď srdce tvoje objíma niečo ťažké, niekde v hmle stráca sa mi to.
Kričím no nikto sa neozýva, čakám a nikto neprichádza, už aj ty si ma opustil, naše kamarátstvo si roztrúsil.
A teraz som sa stratila aj ja, neviem či niekto hľadá ma, no jedno viem že ty to nie si, naše kamarátstvo zahodil si.
Moje srdce sklamanie a zrada objíma, moja duša plače, a na tie pekné spomienky spomína, no čo už je to tak že už načisto stratil si ma.




Strach

Zvláštne sny  mám,
ich príčinu nepoznám,
bojím sa ich stále viac a viac,
nemá to konca zmocnil sa ma strach.

Nemám potuchy s kadiaľ ide,
ten strach čo zviera moje srdce,
keď to najmenej čakám tak príde,
som šťastná no zrazu mi dušou plynie strach.

Mojím snom bráni,
ten strach čo ma stále mučí,
môjmu srdcu rozkázať chce,
všetko dobré sa mení na zle.

Premýšľam prečo sa to deje práve mne,
hľadám koreň tej záhady,
ktorá mojím snom vyniknúť bráni.

Nádej nestrácam,
a tú správnu cestu hľadám,
chcem nájsť východisko z tohto bludiska,
moje srdce strach stíska.

Stále nenachádzam tú správnu odpoveď,
tam niekde v tme sa skrýva,
tá odpoveď môjho nešťastia,
mám strach vari s klamstva ?
















Hľadám

Hľadám niečo čo nie je,
idem za tým čo neexzistuje,
len aby som nevidela tvoj smútok,
ktorý skrývaš za svojím úsmevom.

Hľadám cestu po ktorej pôjdeš s radosťou,
hľadám tvoje staré ja,
ktoré sa stále usmieva,
a neprechádza sa zo žiaľom.

Rozmýšľam a nič ma nenapadá,
iba to že budem stále stať pri tebe,
nikdy ťa neopustím a budem hľadať spôsob ako ťa rozosmiať,
spôsob, ktorý ti umožní byť šťastnejším človekom.

Moje srdce trpí,
keď to tvoje vidí,
ako sa trápi,
ja svoj úsmev s radosťou dám ti.

Ja sa vzdám svojej radosti a dám ju tebe,
ja si vezmem tvoj smútok a budem stáť pri tebe,
budem sa snažiť usmievať aj keď to niekedy nebude ľahké,
so smútkom v srdci pozerať sa ti do tváre.

Ty môj smútok odhalíš a bude ti smutne,
pomôžeš mi postaviť sa na nohy,
a budeš stáť pri mne,
však nakoniec smútok od nás oboch zmizne.

Víťazstvo a prehra

Jeden krôčik k víťazstvu mi chýba
a v mojom  srdci prebýva odvaha a sila,
no tam niekde v kútiku srdci,
strach a neistota sa skrýva.

Strach z prehry mám
a každý deň sa pýtam,
čo sa stane?
Keď sa víťazstvo do mojich rúk dostane.

Prehra city zraní,
ale nás aj na nohy postaví,
prehra ma z chýb, ktoré som urobila poučí,
kráčať ďalej lepšou cestou ma naučí.

Osud nám hru predurčí,
však hru hráme mi,
nenechajte všetko na náhodu,
a bojujte o šťastie a víťazstvo osudu.

Zrazu

Zrazu čudný pocit moje srdce objíma,
a moja duša ako keby bola zlomená,
čo sa to deje,
že moju tvár úsmev pomaly a iste opúšťa.

Vari sa mi to všetko len zdá,
a moja myseľ sa znovu zobúdza?
Povedzte mi niekto,
akýže pocit mi srdiečko zviera.

Po mojej tvári slza steká,
spadla som na zem ako taká hruška nezrelá,
čo to je prečo mi nikto neodpovedá,
no moje srdce mi hovorí,
že to bola sklamanie a zrada.

A zrazu len bolesť a rany v mojom srdci sú,
radosť a zmysel do života mi miznú,
moje sny a ružová budúcnosť mi hynú,
zrazu som pocítila tú hroznú a krutú realitu.