piatok, 31. marca 2017

Hľadám

Hľadám niečo čo nie je,
idem za tým čo neexzistuje,
len aby som nevidela tvoj smútok,
ktorý skrývaš za svojím úsmevom.

Hľadám cestu po ktorej pôjdeš s radosťou,
hľadám tvoje staré ja,
ktoré sa stále usmieva,
a neprechádza sa zo žiaľom.

Rozmýšľam a nič ma nenapadá,
iba to že budem stále stať pri tebe,
nikdy ťa neopustím a budem hľadať spôsob ako ťa rozosmiať,
spôsob, ktorý ti umožní byť šťastnejším človekom.

Moje srdce trpí,
keď to tvoje vidí,
ako sa trápi,
ja svoj úsmev s radosťou dám ti.

Ja sa vzdám svojej radosti a dám ju tebe,
ja si vezmem tvoj smútok a budem stáť pri tebe,
budem sa snažiť usmievať aj keď to niekedy nebude ľahké,
so smútkom v srdci pozerať sa ti do tváre.

Ty môj smútok odhalíš a bude ti smutne,
pomôžeš mi postaviť sa na nohy,
a budeš stáť pri mne,
však nakoniec smútok od nás oboch zmizne.

piatok, 27. januára 2017

Víťazstvo a prehra

Jeden krôčik k víťazstvu mi chýba
a v mojom  srdci prebýva odvaha a sila,
no tam niekde v kútiku srdci,
strach a neistota sa skrýva.

Strach z prehry mám
a každý deň sa pýtam,
čo sa stane?
Keď sa víťazstvo do mojich rúk dostane.

Prehra city zraní,
ale nás aj na nohy postaví,
prehra ma z chýb, ktoré som urobila poučí,
kráčať ďalej lepšou cestou ma naučí.

Osud nám hru predurčí,
však hru hráme mi,
nenechajte všetko na náhodu,
a bojujte o šťastie a víťazstvo osudu.

Zrazu

Zrazu čudný pocit moje srdce objíma,
a moja duša ako keby bola zlomená,
čo sa to deje,
že moju tvár úsmev pomaly a iste opúšťa.

Vari sa mi to všetko len zdá,
a moja myseľ sa znovu zobúdza?
Povedzte mi niekto,
akýže pocit mi srdiečko zviera.

Po mojej tvári slza steká,
spadla som na zem ako taká hruška nezrelá,
čo to je prečo mi nikto neodpovedá,
no moje srdce mi hovorí,
že to bola sklamanie a zrada.

A zrazu len bolesť a rany v mojom srdci sú,
radosť a zmysel do života mi miznú,
moje sny a ružová budúcnosť mi hynú,
zrazu som pocítila tú hroznú a krutú realitu.

piatok, 3. júna 2016

Liek pre moju dušu

Záhrada moja čarovná,
aká si krásna,
aj ruža skalná radosť mi dáva.

Jabloň,ktorá lásku rozdáva,
korunou svojou pri západe slnka máva.
Jej vôňa sa našou hádankou sa stáva,
vo svetle slnka žiari ako láva.

Ranná rosa,ktorá leží na lupienkoch margarétok,
píše náš osud.
Jej listy nám hovoria,kadiaľ ísť,
a však nad mojou záhradou stojí mrak.

Mrak plný kvapiek,ktoré zakrylo slnko.
Slnko,ktoré sa na moju záhradu vždy usmievalo.
Mrak rozpútal vojnu a bojoval ako drak,
no v poslednej chvíli ho ovládol strach.

A tak slnko zvíťazilo,
na moju záhradu sa opäť usmievalo,
tulipánom čarovné príbehy rozprávalo,
a majestátnym stromom energiu dodávalo.

Moja čarovná záhrada,
si krásna pri východe i západe slnka.
Si ako kniha,ktorá v sebe tajomstvá skrýva.
Si ako obloha,ktorá sa raz usmieva a v zime býva opustená.
Si ako figurína,ktorá stojí vo výklade podľa najnovšej módy oblečená.
Viem,že moje slová a myšlienky sa v tebe nikdy nestratia.

Keď vyjdem z domu a vkročím do ticha,
všetky moje bolesti tvoje zákutia vyliečia.
Moja čarovná záhrada

piatok, 13. mája 2016

Stále

Stále rozmýšľam o tej chvíli,
chvíli v ktorej sme obaja šťastný boli,
slová ktoré nám zo srdca išli,
pred tím z pekla vychádzali.

A teraz čo si o tom všetkom myslieť mám,
som zmetená a nechápem tím hrám,
stále rozmýšľam a váham,
ako nadišiel koniec tím hádkam.

Však teraz stačí len pohľad,
a všetko je vyriešené,
no nechcela by som sa sklamať,
ale dúfam v to,že ešte nie je všetko stratené.

Tak pomôž mi vyriešiť túto záhadu,
a ukáž mi tú správnu cestu,
cestu po ktorej pôjdeme obaja,
lebo ja stále verím,že náš úsmev lásku do našich sŕdc vnára.

piatok, 1. apríla 2016

Kiežby

Kiežby som vedela čas vrátiť späť,
a všetko v sekunde zmeniť.
Je to možné všetkých spomienok sa zbaviť,
a pri tom nikoho nezraniť.

Tak mi ukáž ako sa to robí,
keď sa láska v srdci zrodí,
ako sme to dopustiť mohli,
aby sa naše srdcia tak zblížili.


Aj keď sme vedeli že to nie je možné.
a zrazu sa naše srdcia tak  vzdialili,
tak prečo sme si dávali plané nádeje,
a v sekunde ten príbeh nenaplnenej lásky nezmazali.

Tak mi daj odpovede na moje otázky,
nenachádzaš odpovede však,
tak mi povedz čo sme pokazili,
tvoju myseľ ovláda strach.


Tak mi povedz na čom som?
keď na teba myslím zúfala som,
zbav ma pochybnosti a ukáž mi tú správnu cestu,
tak poď so mnou po našej ceste osudu  a vylieč moje srdce i dušu.

Okamih

Stačil okamih a náš život sa stal nočnou morou,
žiaľ a bolesť kráča s ňou,
všetko sa stalo záhadou,
a tvoje slová stali slzou v mojom oku.

Si tak blízko a zároveň tak ďaleko,
čo sa to snami stalo?
Naše srdcia sa vzdialili,
v západe slnka si  mávali.

Príbeh lásky sme  ukončili,
nádherných chvíľ sa ukrátili,
pred svetom sa ukrili,
v púšti sa naveky stratili.